Poľovnícke strelectvo
Kategória otázok: M7: Poľovnícke strelectvo a prvá pomoc pri úrazoch spôsobených pri výkone poľovníctva
V dokumente vidíme otázky so správnymi odpoveďami.
1. Strelné zbrane, pri ktorých strelu uvádza do pohybu okamžité uvoľnenie nahromadenej energie, rozdeľujeme podľa zdroja tejto energie, na:
· mechanické, plynové a palné
2. Zbraniam, pri ktorých je strela uvádzaná do pohybu uvolnením chemickej energie horiaceho strelného prachu alebo nárazovej zložky, hovoríme:
· palné
3. Podľa účelu použitia sa palné zbrane delia na:
· lovecké, športové a obranné
4. Zbraniam, u ktorých je strela uvádzaná do pohybu uvolnením energie pružného prvku (napr. napnutej tetivy luku či kuše), hovoríme:
· mechanické
5. Poľovnícke palné zbrane sa delia na:
· guľové, brokové a kombinované
6. Zbraniam, u ktorých je strela uvádzaná do pohybu uvolnením stlačeného vzduchu alebo plynu, hovoríme:
· plynové
7. Zbraniam, ktoré majú drážkovaný vývrt hlavne a strieľa sa z nich nábojom s jednotnou strelou olovenou alebo plášťovou, hovoríme:
· guľové
8. Zbraniam, ktoré majú vývrt hlavne hladký a strieľa sa z nich najčastejšie nábojom s hromadnou strelou, hovoríme:
· brokové
9. Zbraniam, ktoré vystreľujú strelu pomocou vzduchu, ktorý je stlačený v tlakovej nádobe zbrane, hovoríme:
· vetrovky
10. Zbraniam, ktoré vystreľujú strelu pomocou plynu (spravidla oxidu uhličitého – CO2), ktorý je stlačený vo výmenných tlakových nádržkách, hovoríme:
· plynovky
11. Zbraniam, ktoré vystreľujú strelu na princípe, resp. pomocou stlačenia vzduchu nárazom piestu v okamihu výstrelu, hovoríme:
· vzduchovky
12. Zbraniam, ktoré majú aspoň jednu hlaveň s hladkým vývrtom a aspoň jednu hlaveň s drážkovaným vývrtom, hovoríme:
· kombinované
13. Podľa počtu hlavní sa poľovnícke guľové i brokové zbrane delia na:
· jednohlavňové a viachlavňové
14. Podľa konštrukcie sa poľovnícke zbrane delia na:
· jednoranové, opakovacie a samonabíjacie
15. Podľa spôsobu nabíjania rozdeľujeme poľovnícke zbrane na:
· zadovky a predovky
16. Podľa usporiadania, resp. umiestnenia kohútikov (kladiviek) a ich napínania, rozdeľujeme poľovnícke zbrane na:
· lankasterky, korunovky a hamerlesky
17. Čo je to predovka?
· palná zbraň nabíjaná ústim hlavne
18. Čo je to zadovka?
· palná zbraň nabíjaná od čela hlavne, t.j. od nábojovej komory
19. Čo je to vtáčnica?
· je to menej významná poľovnícka zbraň – brokovnica, ktorej kaliber je menší ako 28, tzn., že jej priemer vývrtu je menší ako 13,8 mm, ale väčší ako 9 mm
20. Čo je to flóbertka?
· je to menej významná poľovnícka zbraň s hladkým vývrtom, strieľajúca náboje s okrajovým zápalom, a to buď s guľou alebo s brokmi, v kalibri 4; 5,6; 6 a 9 mm
21. Čo je to malokalibrovka?
· je to guľová zbraň s drážkovaným vývrtom s kalibrom 5,6 mm (0,22 angl. palca) pre streľbu nábojov s okrajovým zápalom a olovenou strelou
22. Poľovnícka zbraň – brokovnica so sklopnými hlavňami, vybavenými v hornej časti čela žliabkom tak, aby z nej mohla prečnievať bočná kolíčková zápalka, konštruovaná kolmo na os náboja v mieste kovania, pri ktorej sa po údere vonkajšieho kohútika na prečnievajúci kolíček aktivuje nárazová zlož, je:
· lefoška
23. Poľovnícka zbraň – brokovnica dvojka so sklopnými hlavňami, ktorá má vonkajšie kohútiky na ručné ovládanie (napínanie), umiestnené viditeľne po stranách lôžkového záveru, je:
· lankasterka
24. Poľovnícka zbraň – brokovnica so sklopnými hlavňami, ktorá ma vonkajšie kohútiky s ručným, ale i so samočinným napínaním bicieho ústroja sklopením hlavní, je:
· korunovka
25. Poľovnícka zbraň so sklopnými hlavňami a so skrytými kohútikmi (kladivkami), ktoré sa napínajú najčastejšie sklopením hlavní, menej často pri odomykaní lôžkového uzáveru, je:
· hamerleska
26. Brokovnica určená pre športovú streľbu na batérii, vyznačujúca sa väčšou hmotnosťou, dlhšími hlavňami (cca 760 mm), veľkým zúžením a krytím, s nanajvýš prípustným kalibrom 12 a maximálne dovolenou dĺžkou nábojovej komory 70 mm, je:
· holubárka
27. Brokovnica určená pre športovú streľbu na poľovníckom kole, ktorá má kratšie hlavne (o dĺžke cca 650 mm), špeciálne zahrdlenie, nižšie krytie, s nanajvýš prípustným kalibrom 12 a maximálne dovolenou dĺžkou nábojovej komory 70 mm, a ktorá býva obvykle vybavená tiež reakčnou úsťovou brzdou, je:
· skeetárka
28. Súčasné poľovnícke zbrane sa delia na:
· palné a chladné
29. Medzi chladné poľovnícke zbrane zaraďujeme zbrane, ktorými možno zver mechanicky usmrtiť, a to tieto:
· záražec, tesák, dýku, sekáč, oštep a poľovnícky nôž
30. Najpoužívanejšou chladnou poľovníckou zbraňou v súčasnej dobe je:
· poľovnícky zatvárací nôž s poistkou
31. Obvykle sklopná súčasť poľovníckeho zatváracieho noža, t.j. krátka čepeľ s ostrím a so zaobleným hrotom, určená k otvoreniu brušnej dutiny zveri tak, aby nedošlo k prerezaniu vnútorností, je:
· páračik
32. Poľovnícky sekáč ako chladná zbraň je kratší, široký tesák s jednostranným ostrím a používal sa v minulosti v poľovníctve na:
· rozštvrtenie veľkej srstnatej zveri alebo na odsekávanie parohov
33. Poľovnícky tesák, ako chladná zbraň, je druhom poľovníckeho noža vyznačujúceho sa rovnou cca 35 cm dlhou čepeľou, ktorý sa v súčasnosti spravidla používa pri:
· poľovníckych obradoch
34. Poľovnícky oštep, ako chladná zbraň, s cca 20 cm dlhou a cez 5 cm širokou listovou čepeľou, vybavenou priečnou záštitou, tzv. klipom pre vymedzenie hĺbky vbodu, nasadenou na drevenej násade sa v minulosti používal k lovu a zarazeniu:
· medveďov a diviakov
35. Záražec, ako chladná zbraň, je nôž s pevnou čepeľou o dĺžke cca 9-10 cm, s rovným chrbtom a tiahlym hrotom čepele, ktorý sa používal v minulosti k bodnutiu do väzu (k zárazu):
· srnčej a kamzičej zveri
36. Určujúcimi prvkami pre názvoslovie poľovníckych zbraní sú:
· druh, počet a poloha hlavní
37. Brokovnici s jednou hlavňou hovoríme:
· jednotka
38. Brokovnici s dvoma hlavňami vedľa seba hovoríme:
· dvojka
39. Brokovnici s troma hlavňami hovoríme:
· brokový troják
40. Brokovnici s dvoma hlavňami nad sebou hovoríme:
· broková kozlica
41. Guľovnici s jednou hlavňou hovoríme:
· guľovnica
42. Guľovnici s dvoma hlavňami vedľa seba hovoríme:
· guľový dvojak
43. Guľovnici s dvoma hlavňami nad sebou hovoríme:
· guľová kozlica
44. Guľovnici s troma hlavňami hovoríme:
· guľový trojak
45. Poľovníckej zbrani s jednou guľou a jednou brokovou hlavňou vedľa seba hovoríme:
· obojetnica
46. Poľovníckej zbrani s jednou hlavňou guľovou a jednou hlavňou brokovou nad sebou bez ohľadu na to, ktorá z nich je spodná alebo vrchná, hovoríme:
· guľobroková kozlica alebo len kozlica
47. Poľovníckej zbrani s dvoma brokovými hlavňami vedľa seba a jednou guľovou hlavňou nad nimi alebo pod nimi hovoríme:
· trojak
48. Poľovníckej zbrani s dvoma guľovými hlavňami vedľa seba a jednou brokovou hlavňou nad nimi alebo pod nimi horíme:
· dvojakový trojak
49. Poľovníckej zbrani s dvomi brokovými hlavňami vedľa seba a jednou guľovou hlavňou, a to malorážkovou, nad nimi alebo pod nimi, hovoríme
· trojačik
50. Guľobrokovej kozlici, ku ktorej hlavňovému zväzku je z boku pridaná hlaveň malorážková, hovoríme:
· trojča
51. Trojáku, ktorého hlavňový zväzok je doplnený malorážkovou hlavňou, hovoríme:
· štvorča
52. Spojeniu niekoľko hlavní do jedného celku hovoríme:
· hlavňový zväzok
53. Hlaveň, ako najpodstatnejšia časť každej palnej zbrane je valcového tvaru, v ktorej prebieha premena chemickej energie z horenia strelného prachu v pohybovú energiu strely, sa skladá z troch na seba nadväzujúcich častí, a to:
· nábojovej komory, prechodového kužeľu a vývrtu
54. Nábojová komora, ktorá je tvarovo upravená, slúži k:
· vloženiu náboja
55. Nábojová komora brokových hlavní je čo sa týka rozmeru medzinárodne normalizovaná a jej menovité dĺžky činia:
· 65 mm a 70 mm (pre náboje Magnum 76 mm)
56. Vývrt nábojovej komory brokových hlavní je:
· hladký
57. Vývrt nábojovej komory guľových hlavní je:
· drážkovaný v pravotočivej závitnici
58. Ukončeniu hlavne na strane nábojovej komory hovoríme:
· čelo hlavne
59. Prechodový kužeľ spájajúci nábojovú komoru s väčším priemerom s vývrtom, ktorý má menší priemer, slúži u brokových zbraní k:
· uľahčeniu vstupu (vniknutiu) strely do vývrtu
60. Prechodový kužeľ spájajúci nábojovú komoru s väčším priemerom s vývrtom, ktorý má menší priemer, slúži u guľových zbraní k:
· zabezpečeniu plynulého zarezania strely do drážkovaného vývrtu
61. Vývrt, ako vnútorná časť valcovej hlavne, v ktorej sa tesne pohybuje strela, je u brokových hlavní:
· hladký
62. Vývrt, ako vnútorná časť hlavne, v ktorej sa tesne pohybuje strela, je u guľových hlavní:
· drážkovaný
63. Ukončeniu hlavne na jej výstrelnej strane hovoríme:
· ústie hlavne
64. Dĺžka brokových hlavní sa pohybuje:
· od 600 mm do 760 mm (u brokovníc Magnum je 810 mm)
65. Dĺžka guľových hlavní sa pohybuje:
· od 450 mm do 680 mm, najčastejšie 600 mm
66. Dĺžka hlavne kombinovaných zbraní sa riadi dĺžkou:
· guľovej hlavne
67. Vývrt brokovej hlavne je hladký a ak má tvar valca konštantného priemeru až k ústiu, ide o hlaveň:
· valcovú alebo cylindrickú
68. Ak je vývrt brokovej hlavne pri ústí zúžený, ide o hlaveň:
· zahrdlenú
69. Zahrdlením sa rozumie:
· zmenšenie priemeru vývrtu hlavne a vyjadruje sa ako rozdiel v mm medzi priemerom vývrtu vo valcovej časti a priemerom vývrtu v zahrdlení
70. Veľkosť zahrdlenia sa udáva slovne i symbolom (zlomkom), a to takto:
· zahrdlenie plné, trištvrtinové, polovičné, štvrtinové (1/1, 3/4, 1/2, 1/4)
71. Kaliber brokovej hlavne sa udáva číslom určujúcim:
· počet gulí rovnakého priemeru, odliatych z jednej anglickej libry olova (0,453 kg), ktoré posuvne prejdú vývrtom hlavne
72. Medzi najbežnejšie kalibre brokovníc pre výkon práva poľovníctva patria kalibre:
· 12, 16, 20
73. Z definície kalibru brokovej hlavne vyplýva, že čím je číslo udávajúce počet odliatych gulí:
· vyššie, tým je kaliber menší
74. U brokových kalibrov menších než 32 sa kaliber udáva (označuje):
· priemerom vývrtu v anglických palcoch
75. Lôžko hlavne, ako samostatný výkovok, slúži pre:
· uloženie hlavní, záveru, spúšťového a bicieho mechanizmu
76. Lôžko hlavní je tvorené
· čelom lôžka, poduškou lôžka a hlavňovým čapom
77. Uzavretie a uzamknutie brokového náboja v nábojovej komore, ako základné podmienky pre bezpečný brokový výstrel, umožňujú:
· závery brokovníc
78. Závery brokovníc podľa spôsobu ich uzamknutia rozdeľujeme na:
· Greenerovo, Kerstenovo, Purdeyovo a ďaľšie uzamknutia
79. Uzamknutie (záver) brokovníc so sklopnými hlavňami, najčastejšie dvojok, kde predĺžená plošina má otvor, ktorým prechádza priečny čap, ovládaný temennou páčkou, sa nazýva:
· Greenerovo
80. Uzamknutie (záver) brokovníc – kozlíc so sklopnými hlavňami pomocou dvoch predĺžených plošín vo forme výstupkov s otvormi na čele hlavne, ktorými prechádza priečny čap, ovládaný temennou páčkou, sa nazýva:
· Kerstenovo
81. Uzamknutie (záver) brokovníc so sklopnými hlavňami pomocou predĺženého pozdĺžneho klinu, resp. na znížený ozub plošiny, sa nazýva:
· Purdeyovo
82. Upravená vrchná plocha hornej lišty hlavne, a to ryhovaním či zdrsnením povrchu, používaná najčastejšie na brokových a kombinovaných zbraniach so sklopnými hlavňami a napomáhajúca spoločne s muškou v tvare guličky, umiestnenou na jej konci pri ústí hlavní na mierenie, sa nazýva:
· plošina hlavne
83. Z veľkého množstva druhov medzi najbežnejšie závery brokovníc so sklopnými hlavňami, patrí:
· záver lôžkový
84. Jednodielna súčasť záveru zbraní so sklopnými hlavňami, pomocou ktorých dochádza pri sklopení hlavní k povytiahnutiu nábojníc tak, aby ich bolo možné lepšie uchopiť prstami, sa nazýva:
· vyťahovač
85. Dvojdielna súčasť záveru zbraní so sklopnými hlavňami, ktorá je funkčne spojená s bicím ústrojenstvom, a pomocou ktorej dochádza pri sklopení hlavní k povytiahnutiu nevystreleného náboja, resp. nábojov a k vyhodeniu vystrelenej nábojnice, resp. nábojníc, sa nazýva:
· vyhadzovač
86. Systémy bicieho, spúšťového a príp. poistného mechanizmu pre zbrane so sklopnými hlavňami sa nazývajú:
· zámky
87. Podľa umiestnenia zámkovej dosky, vzhľadom k lôžku hlavní, rozlišujeme zámky:
· postranné a lôžkové
88. Medzi postranné zámky, kde je celá bicia sústava čapíkmi upevnená na odnímateľnej postrannej doštičke, patrí zámok:
· Holland-holland a brokovníc ZP
89. Medzi lôžkové zámky, kde podľa polohy bicieho mechanizmu, - a to buď vo vnútri lôžka hlavní alebo na spúšťovej doštičke, patrí zámok:
· Anson-Deeley a Blitz
90. Bicí mechanizmus sa u brokových zbraní so sklopnými hlavňami napína:
· ručne – natiahnutím kohútikov (u lankasteriek) a samočinne pri otváraní zbrane, resp. záveru (u hamerlesiek)
91. Spúšťový mechanizmus brokových zbraní tvorí:
· spúšťová páka a spúšťový jazýček (kohútik)
92. Predná spúšť odpaľuje u brokovníc - dvojok:
· pravú hlaveň
93. Zadná spúšť odpaľuje u brokovníc - dvojok:
· ľavú hlaveň
94. Predná spúšť odpaľuje u brokových kozlíc (s výnimkou kozlice ZH):
· spodnú hlaveň
95. Zadná spúšť odpaľuje u brokových kozlíc (s výnimkou kozlice ZH):
· hornú hlaveň
96. Poistný mechanizmus brokovnice hamerlesky, tzv. poistka, ktorá spravidla zaisťuje len spúšte alebo kladivká, príp. spúšťovú páku, môže byť:
· mechanická alebo automatická
97. Brokovnice lankasterky:
· nemajú poistku
98. Poistný mechanizmus (poistka) hamerlesiek sa ovláda spravidla:
· ovládačom na vrchnej časti krku pažby
99. Poistkou sa odisťuje poľovnícka zbraň spravidla smerom:
· dopredu
100. Pre vizuálnu kontrolu býva nad poistkou vyryté písmeno, príp. pod poistkou farebne zvýraznená značka:
· Z (zaistené) alebo S (Sicherung) alebo červená bodka
101. V polohe odistené je písmeno tlačítkom:
· prekryté, alebo je odkrytá červená farebná značka
102. Rozoznávame týchto päť základných druhov pažieb poľovníckych zbraní:
· anglická, nemecká, francúzska, americká a Monte Carlo
103. Pažba poľovníckych zbraní so sklopnými hlavňami sa zhotovuje spravidla ako:
· delená na predpažbie a pažbu s krkom
104. Vystupujúca časť tela pažby na strane, ktorú strelec prikladá k lícu, sa označuje ako:
· lícnica
105. Krk pažby vypracovaný do podoby rukoväte sa označuje ako:
· pištoľová rukoväť
106. Pažba bez lícnice a pištoľovej rukoväte je pažba:
· anglická
107. Pažba s lícnicou a pištoľovou rukoväťou je pažba:
· nemecká
108. Pažba s náznakom pištoľovej rukoväti a lícnicou je pažba:
· francúzska
109. Pažba so zvýšeným chrbtom a pištoľovou rukoväťou, ktorá môže mať lícnicu alebo môže byť i bez nej, je pažba:
· Monte Carlo
110. Pažba bez lícnice, ale s pištoľovou rukoväťou, je pažba:
· americká
111. Pre istejšie ovládanie (držanie) zbraní sa povrch krku pažby a predpažbia vybavuje:
· krížovým zdrsnením alebo rybinou
112. Telo pažby je chránené na svojej báze pred poškodením z oceľového plechu, z plastu alebo gumy:
· zhotovenou pätkou
113. Pištoľová rukoväť je na svojom konci chránená pred poškodením z oceľového plechu alebo plastu:
· zhotovenou čiapočkou
114. Kovanie poľovníckej zbrane tvorí:
· pätka, čiapočka a závesné pútka pre remeň
115. Základné rozmery pažby sú:
· dĺžka, lomenie a vyhnutie (vyosenie) pažby
116. Dĺžka pažby závisí na:
· dĺžke rúk strelca
117. Lomenie pažby má za úlohu dostať rovinu plošiny do úrovne očí a závisí teda na:
· vzdialenosti ramena a oka strelca, teda aj na dĺžke krku
118. Bočné vyhnutie pažby závisí na:
· tvare tváre strelca
119. Predpažbie okrem držania zbrane slúži na:
· napínanie bicieho ústrojenstva a uvádza do činnosti vyťahovač alebo vyhadzovač
120. Nábojová komora guľovnice zodpovedá:
· príslušnému druhu nábojnice guľového náboja tvarom, dĺžkou a niektorými ďalšími rozmermi
121. Vývrt hlavne guľovnice má časti: - vystupujúce, tzv.
· polia
122. Kaliber guľovej hlavne sa udáva ako vzdialenosť v milimetroch alebo stotinách či tisícinách anglického palca medzi dvomi protiľahlými:
· poliami
123. Vývrt hlavne guľovnice môže mať spravidla:
· 4 niekedy 6 drážok
124. Hĺbka drážok je približne jedna päťdesiatina (1/50) priemeru v poliach, t.j. kaliber guľovej hlavne, a pohybuje sa v rozmedzí od:
· 0,15 do 0,25 mm i viac
125. Zariadenia slúžiace na zamierenie zbrane sa nazývajú:
· mieridlá
126. Podľa konštrukcie sa rozoznávajú mieridlá:
· mechanické a optické
127. Mechanické mieridlá sa delia na:
· otvorené a uzavreté
128. Optickými mieridlami nazývame:
· zameriavací ďalekohľad s osnovou
129. Otvorenými mechanickými mieridlami u guľovníc sú:
· muška a cieľnik
130. Uzavretými mechanickými mieridlami u guľovníc sú:
· diopter s dioptrickou muškou
131. Mechanické mieridlá brokovnice:
· tvorí spravidla len muška, pričom úlohu cieľnika plní do istej miery plošina
132. Hlavné časti guľovnice sú:
· hlaveň, puzdro záveru, záver s bicím a poistným mechanizmom, spúšťový mechanizmus, nábojová schránka alebo zásobník, mieridlá, pažba a príslušenstvo
133. Hlavné časti brokovnice sú:
· hlaveň, lôžko hlavne, záver, spúšťací, bicí a poistný mechanizmus (zámka), mieridlá, pažba, predpažbie a príslušenstvo
134. Kovová časť guľovej zbrane pevne spojená závitom a zaistená na zadnej časti hlavne, v ktorej je vedený, resp. sa pohybuje odsuvný valcový záver, je:
· puzdro záveru
135. Zariadenie, ktorým sa u zadoviek uzatvára náboj v nábojovej komore, resp. uzamyká zadný koniec (čelo) hlavne, čím sa eliminuje pôsobenie tlaku prachových plynov na dno nábojnice, je:
· záver
136. Záver guľovníc plní tieto funkcie:
· zasúva náboj do nábojovej komory, ktorú uzamyká, vyťahuje a vyhadzuje vystrelenú nábojnicu, príp. i náboj, ak nedôjde k výstrelu
137. Pôvodným konštruktérom odsuvných, otáčavých alebo tiež valcových záverov poľovníckych guľovníc je záver systému:
· Mauser
138. Poistka guľovníc zaisťuje spravidla:
· úderník alebo úderník so zápalníkom
139. Bicí mechanizmus guľovníc je uložený:
· vo vnútri tela záveru
140. Bicí mechanizmus guľovníc sa skladá z:
· úderníka so zápalníkom, bicej pružiny a záchytu úderníka pre poistku
141. Odsuvné, otáčavé, resp. valcové závery systému Mauser majú spravidla:
· 3 ozuby z toho 2 uzamykacie vpredu a 1 poistný vzadu
142. Spúšť guľovníc, ktorá slúži k uvoľneniu napnutého bicieho mechanizmu, býva doplnená napináčikom, ktorý:
· znižuje odpor spúšte
143. Najčastejšie sa používajú dva druhy napináčikov, a to:
· nemecký a francúzsky
144. Napináčik v podobe druhej spúšte, ktorý sa napína stlačením dozadu, je označovaný ako:
· nemecký
145. Napináčik, ktorý sa napína zatlačením jazýčka spúšte dopredu, je označovaný ako:
· francúzsky
146. Nábojová schránka, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou guľovej zbrane, a ktorá slúži ako zásobovací priestor pre uloženie nábojov (spravidla pre 4-5 ks), potrebných pre rýchle opakovanie streľby, sa skladá z:
· podávača, pružiny podávača, tela a dna schránky
147. Pokiaľ je zásobovací priestor pre uloženie nábojov konštruovaný ako vyberateľný, označuje sa ako:
· zásobník
148. Pažba guľovníc sa zhotovuje spravidla ako:
· jeden celok s predpažbím, tzv. jednotná pažba
149. Pokiaľ kryje pažba hlaveň až k ústiu, ide o:
· celopažbovú zbraň
150. Pokiaľ pažba siaha len asi do polovice hlavne, ide o:
· polopažbovú zbraň
151. Predná spúšť u kombinovaných (guľobrokových) zbraní odpaľuje:
· vždy guľovú hlaveň, bez ohľadu, či je dolu alebo hore
152. Zadná spúšť u kombinovaných (guľobrokových) zbraní odpaľuje:
· vždy brokovú hlaveň, bez ohľadu, či je dolu alebo hore
153. Brokový náboj sa skladá z:
· nábojnice, kovania a výstužnej vložky, zápalky, prachovej náplne, zátky, strely a uzáveru
154. Brokový náboj zodpovedá svojimi rozmermi rozmerom nábojovej komory hlavne brokovnice a je pre ráž 12, 16 a 20 dlhý spravidla:
· 65 a 70 mm
155. Plastické nábojnice brokového náboja sú dlhé:
· 67,5 mm
156. Pokiaľ ide o strelu, brokový náboj je plnený:
· hromadnou strelou, t.j. brokmi alebo jednotnou strelou pre brokovnice, t.j. napr. S-Ball, Brennecke a pod.
157. Náboje do brokovnice sa označujú troma číslami, a to napr. 12/65/3,0 alebo 16/70/3,5, z ktorých:
· prvé udáva kaliber, druhé dĺžku náboja v mm a tretie priemer brokov v mm
158. Plastické náboje o dĺžke 67,5 mm možno:
· použiť bezpečne k streľbe z brokovníc bez ohľadu na to, či majú nábojovú komoru o dĺžke 65 alebo 70 mm
159. Základom brokového náboja je nábojnica, ktorá sa skladá z:
· papierového alebo plastového plášťa nábojnice, dna nábojnice, kovania s okrajom pre vyťahovanie nábojnice a z výstužnej vložky
160. Zápalka brokového náboja je uložená v lôžku, ktoré je v strede kovania dna nábojnice a obsahuje zápalnú nárazovú zložku, ktorá je zmesou:
· traskavín, horľavín a okysličovadla, príp. i skleneného prachu pre zvýšenie citlivosti
161. Čo je to zápalka brokového, resp. guľového náboja?
· je to tenkostenný, obvykle tombakový kalíšok so zápalnou nárazovou zložkou, určený k vznieteniu prachovej (hnacej) náplne
162. Čo je to kovadlinka?
· je to výstupok na dne nábojnice alebo v zostave (konštrukcii) zápalky, medzi ktorou a úderníkom (zápalníkom) dôjde k roznetu zápalnej nárazovej zložky
163. Najstarším druhom prachovej náplne je čierny prach, ktorý sa zhotovuje ako mechanická zmes:
· liadku čiže dusičnanu draselného (75 %), síry (12 %) a dreveného uhlia (13 %)
164. Pre plnenie brokových nábojov sa používajú bezdymové prachy nitrocelulózové s veľkou rýchlosťou horenia, ktoré majú tvar:
· lístočkov, doštičiek alebo kotúčikov
165. Pre plnenie guľových nábojov sa z dôvodu väčšieho odporu, ktorý strela prekonáva pri prechádzaní drážkovaným vývrtom hlavne, používajú bezdymové prachy s pomalším horením, a to v tvare:
· krátkych trubičiek alebo valčekov
166. Časťou brokového náboja, ktorá prenáša tlak prachových plynov na hromadnú strelu a tesní proti jej prienikom do brokovej náplne, je:
· zátka
167. Čo je to prachová krytka?
· je to dechtový papierový kotúčik o hrúbke 1,5 mm, ktorým sa podlepuje spodné čelo zátky preto, aby do prachovej náplne neprenikal tuk zo zátky a nespôsoboval spomalenie horenia prachovej náplne
168. Výška zátky sa pohybuje podľa kalibru:
· od jednej polovice do troch štvrtín jej priemeru, t.j. od 8 do 14 mm
169. Priemer zátky je:
· o niečo väčší ako priemer vývrtu hlavne
170. Zátky sa vyrábajú z týchto materiálov:
· plsť, korková drť, plastická hmota
171. Zátka vyrobená z plastickej hmoty, ktorej súčasťou je košíček pre hromadnú strelu, zabraňujúci deformácii brokov hromadnej strely, sa nazýva:
· kontajner alebo chránič brokov
172. Čo je to uzávierka?
· Je to papierový kotúčik uzavierajúci brokovú nábojnicu, chrániaci hromadnú strelu pred vysypaním a napomáhajúci vytvoreniu potrebného odporu pre dokonalé vyhorenie prachovej náplne
173. Hromadnú strelu brokového náboja tvorí väčšie množstvo brokov guľovitého tvaru
· rovnakého priemeru
174. Broky sa vyrábajú zlievaním alebo lisovaním, pričom:
· do priemeru 4 mm sa zlievajú a od priemeru 4 mm sa lisujú
175. Broky s priemerom vyšším ako 5 mm sú označované ako:
· hrubé alebo posty
176. Broky sa vyrábajú z takmer čistého olova, pričom pre zvýšenie ich tvrdosti sa k olovu pridáva 1 – 4 %:
· antimónu
177. Pri výrobe brokov sa docieli pravidelnejšia guľatosť, keď sa do zliatiny pridá asi 1 %:
· arzénu
178. Povrch brokov, ktorý má byť klzký, sa proti okysličovaniu chráni slabou vrstvou, resp. povlakom:
· grafitu
179. Broky určené pre poľovnícku streľbu sa vyrábajú v rôznych veľkostiach, ktoré sa udávajú buď:
· ich priemerom v mm či palcoch alebo určitou stupnicou, ktorá sa nazýva číslovanie brokov
180. Číslovanie brokov vychádza z:
· priemeru brokov, odstupňovaného po 0,25 mm
181. V prípade, že je hromadná strela brokového náboja nahradená strelou tvoriacou jedno teleso, ktoré je upravené pre streľbu z hladkého vývrtu brokovnice, hovoríme o:
· jednotnej strele pre brokovnice
182. Pre bezpečné používanie jednotných striel v zahrdlených hlavniach brokovníc, je priemer guľovitých striel i tela strely valcového tvaru vždy:
· menší ako v zahrdlení
183. Medzi najbežnejšie druhy jednotných striel pre brokovnice patria strely:
· S-Ball Plastik, Brenneke a Ideal (Stendebach)
184. Jednotnou strelou pre brokovnice možno s prijateľnou presnosťou strieľať do vzdialenosti:
· 50 m
185. Maximálny dostrel brokovnice pri použití jednotnej strely (S-Ball, Brenneke a pod.) je:
· 900 – 1200 m
186. Maximálny dostrel brokovnice pri použití hromadnej strely, t.j. náboja s brokmi, je závislý na:
· veľkosti, t.j. priemere brokov v náboji
187. Maximálny dostrel brokovnice pri použití hromadnej strely, t.j. náboja s brokmi, je orientačne a s určitou rezervou (plusovou) vypočítaná podľa vzorca:
· priemer brokov v mm x 100 = max. dostrel brokov v metroch
188. Guľový náboj sa skladá z:
· nábojnice, zápalky, prachovej náplne a strely
189. Podľa umiestnenia zápalky rozoznávame guľové nábojnice s:
· stredovým a okrajovým zápalom
190. Podľa tvaru dna rozlišujeme tieto druhy guľových nábojníc:
· s okrajom a bez okraja
191. Okrajové nábojnice môžu byť:
· s drážkou alebo bez nej
192. Nábojnice so stredovým zápalom môžu byť:
· s dosadacím krúžkom alebo bez neho
193. Podľa tvaru rozoznávame tieto druhy nábojníc:
· valcové, kužeľové, dvojkužeľové a nábojnice s krčkom
194. Zápalky poľovníckych guľových nábojov, ako mosadzné kalíšky umiestnené v lôžku zápalky na dne nábojnice, sú dvojakého druhu, a to:
· buď s vlastnou vnútornou kovadlinkou alebo s vonkajšou kovadlinkou vytvarovanou priamo v lôžku nábojnice pre zápalku
195. Zápalková (nárazová) zložka vlisovaná do zápalky sa roznecuje úderom úderníka (zápalníka), pričom plameň zlože vnikne do prachovej náplne, ktorú zapáli:
· nepriamo, kanálikmi lôžka zápalky
196. Strely poľovníckych guľových nábojov sú:
· iba jednotné
197. Strely poľovníckych guľových nábojov sú stabilizované za letu:
· rotáciou
198. Podľa konštrukcie a tvaru sa strely guľových nábojov rozdeľujú na:
· celoplášťové, poloplášťové, trieštivé a špeciálne
199. V prípade, že plášť kryje strelu v celej jej dĺžke, hovoríme o:
· celoplášťovej strele
200. Plášťová strela sa skladá z:
· plášťa strely a z oloveného jadra
201. V prípade, že plášť nekryje strelu v celej jej dĺžke a strela má prednú časť jadra odkrytú, hovoríme o
· poloplášťovej strele
202. Najvhodnejším materiálom pre výrobu plášťov striel do guľovníc je tombak, je to zliatina:
· medi a zinku (80%:20%)
203. V prípade, že na prednej časti strely (na hrote strely) je viditeľná dutinka, ktorá môže byť zakrytá tenkostennou kuklou alebo balistickou čiapočkou, hovoríme o:
· trieštivej alebo expanzívnej strele
204. V prípade, že strela je konštruovaná tak, že jej predná časť je ľahko deformovateľná a zadná časť pevná (dvojité jadro), hovoríme o
· špeciálnej strele
205. Celoplášťová strela odovzdáva svoju pohybovú energiu k rozrušeniu tkanív živého cieľa:
· veľmi málo, má však dobrý priebojný účinok
206. Poloplášťová strela odovzdáva svoju pohybovú energiu k rozrušeniu tkanív živého cieľa:
· takmer dokonale, a to v dôsledku ľahkej deformácie obnaženého jadra
207. Strela konštruovaná s dutinkou v hrote, a to s čiapočkou či kuklou alebo bez nej, odovzdáva svoju pohybovú energiu k rozrušeniu tkanív živého cieľa:
· veľmi dobre, pretože sa ľahko triešti a pôsobí i črepinovým účinkom
208. Celoplášťová strela, ktorá je veľmi odolná proti deformácii, spôsobuje na živom cieli:
· hladký priestrel
209. Trieštivá (expanzívna) strela spôsobuje na živom cieli:
· vzhľadom k ľahkému triešteniu a črepinovému účinku až znehodnotenie zveriny u telesne slabšej zveri, u ťažšej, veľmi odolnej zveri však nepreniká vždy do potrebnej hĺbky
210. Špeciálna strela spôsobuje na živom cieli:
· takmer dokonalý ranivý účinok, pretože jadro i plášť prenikajú tkanivom ako kompaktný celok a spôsobujú tak hlbokú kavernu ale zároveň spravidla aj priestrel
211. Kaliber guľového náboja, ktorý je zhodný s kalibrom guľovej zbrane, sa označuje dvoma číslami, napr. 7x57, 9,3x64 a pod., z nich prvé číslo udáva:
· približne priemer strely v mm
212. Základné označenie kalibru guľových nábojov býva doplnené u niektorých kalibrov ešte symbolmi, a to slovnými alebo skratkou, pričom táto skratka, a to v poradí: 212.1 - R ( z nemeckého Rand) označuje:
· okrajovú nábojnicu
213. Český výrobca streliva (Blanické strojírny, a.s., Vlašim) používa pre označenie druhov strely systém písmenných skratiek, a to: 213.1 - MH, ktorá označuje strelu:
· poloplásťovú s mäkkým hrotom (MH)
214. Kaliber nábojov anglo-amerického pôvodu sa označuje:
· priemerom strely v stotinách alebo tisícinách anglického palca (25,4 mm) a menom alebo skratkou výrobcu nábojov
215. Slovné označenie malokalibrových nábojov (Short, Long Rifle, Extra Long) vyjadruje:
· dĺžku náboja
216. „Baskula“ v terminológii poľovníckeho strelectva je cudzie a nesprávne označenie pre:
· lôžko hlavne
217. „Behúňky“ v historickej terminológii poľovníckeho strelectva je výraz, ktorý označuje náboj, v ktorom je:
· niekoľko hrubých brokov spojených dokopy drôtikom
218. „Čiapočka“ v terminológii poľovníckeho strelectva označuje súčasť:
· kovania palnej zbrane chrániaca koniec pištoľovej rukoväte pažby pred poškodením
219. „Dupľovanie“ v terminológii poľovníckeho strelectva znamená:
· nie celkom vhodný, ale vžitý výraz pre opakovanie výstrelu
220. „Ejektor“ v terminológii poľovníckeho strelectva znamená nesprávny a cudzí výraz pre:
· vyhadzovač
221. „Extraktor“ v terminológii poľovníckeho strelectva znamená nesprávny a cudzí výraz pre:
· vyťahovač
222. „Flegmatizátor“ v terminológii poľovníckeho strelectva je označením pre prísadu do prachovej náplne, ktorá:
· spomaľuje horenie bezdymového prachu
223. „Gevelot“ (čítaj ževelot) v terminológii poľovníckeho strelectva znamená:
· názov francúzskej továrne na strelivo a zápalky, od ktorej je odvodený pojem zápalky brokového náboja s vnútornou kovadlinkou
224. „Choke“ (čítaj čok) v terminológii poľovníckeho strelectva znamená anglický výraz pre:
· zahrdlenie či zúženie brokovej hlavne
225. „Ideál“ alebo tiež strela „Stendebach“ je obchodným označením:
· jednotnej strely pre brokovnice, vybavenej osovým otvorom s drážkami v závitnici za účelom jej stabilizácie rotáciou
226. „Brennecke“ v terminológii poľovníckeho strelectva je označením:
· druhu jednotnej strely pre brokovnice nemeckej firmy uvedeného mena so zošikmenými vodiacimi rebrami, ktoré napomáhajú jej rotácii a tým i stabilizácii za letu
227. „Ráž“ v streleckej terminológii znamená nesprávny, ale občas používaný výraz pre:
· kaliber zbrane
228. „Krčok“ v terminológii poľovníckeho strelectva znamená:
· zúženú časť nábojnice guľového náboja
229. „Kukla“ v terminológii poľovníckeho strelectva znamená:
· tenkostennú čiapočku kryjúcu expanznú dutinu trieštivej strely a zlepšujúca tak jej letové vlastnosti
230. „Krk“ v terminológii poľovníckeho strelectva znamená:
· časť pažby zbrane slúžiaci k jej uchopeniu a držaniu
231. „Lučík“ v terminológii poľovníckeho strelectva znamená:
· kovový oblúčik obopínajúci spúšť palnej zbrane, ktorý chráni jazýček spúšte pred poškodením a nežiadúcim spustením pri náhodnom dotyku
232. „Magnum“ v terminológii poľovníckeho strelectva znamená:
· vžité obchodné označenie pre zvlášť výkonné náboje a zbrane, a to ako brokové, tak i guľové
233. „Montáž“ v terminológii poľovníckeho strelectva znamená zariadenie umožňujúce:
· pripevnenie zameriavacieho ďalekohľadu na palnú zbraň
234. „Post“ v terminológii poľovníckeho strelectva znamená:
· nesprávny názov pre hrubý brok
235. „Podhľad“ či „tunel“ v terminológii poľovníckeho strelectva znamená:
· voľný priezor pod zameriavacím ďalekohľadom, umožňujúci zamierenie muškou a cieľnikom i pri nasadenom zameriavacom ďalekohľade
236. „Prepínač“ výstrelu je zariadenie používané na:
· trojákoch, ktoré dovoľuje použitie jednej spúšte, a to vždy prednej, k odpáleniu buď pravej brokovej hlavne alebo guľovej hlavne
237. Úradná inštitúcia, zabezpečujúca overovanie a skúšanie ručných palných zbraní, expanzívnych prístrojov a streliva podľa platných predpisov o skúšobníctve, je:
· autorizovaná osoba v súlade so zákonom a nariadením vlády
238. Povinný pravidelný technický úkon, ktorého účelom je zaistiť bezpečnosť a technickú spoľahlivosť každej ručnej palnej zbrane, realizovaný autorizovanou osobou, je:
· skúšanie a overovanie zbraní
239. Najdôležitejšou z dielčích skúšok pri overovaní zbraní autorizovanou osobou je:
· skúšobná streľba zo zbrane
240. Pri skúšobnej streľbe sa z každej hlavne vystrelia:
· najmenej 2 skúšobné náboje
241. Skúšobné náboje pre skúšanie zbraní sa nazývajú:
· tormentačné
242. Rozdiel medzi skúšobným (tormentačným) nábojom a bežným spotrebným nábojom je v:
· použitom druhu hnacej (prachovej) náplne
243. Skúšobné (tormentačné) náboje vyvíjajú podstatne vyššie tlaky ako bežné spotrebné náboje, a to: - brokové cca:
· 2 – 3 krát
244. Ak obstojí zbraň vo všetkých skúškach, označí sa na hlavni a závere:
· predpísanou kusovou overovacou značkou a posledným dvojčíslom roku skúšky
245. Ak sa pri overovaní zbrane vyskytne neopraviteľná vada, autorizovaná osoba:
· vyrazí na zbraň svoj kód a platnú overovaciu značku prerazí písmenom „X“
246. Overovacou značkou Slovenskej republiky pre zbrane nabíjané zozadu, určené na používanie streliva s bezdymovým prachom je:
· dvojkríž na trojvrší v štíte
247. Overovacou značkou Slovenskej republiky pre kontrolu streliva je písmeno:
· „P“ alebo „M“ v štíte s dvojkrížom na trojvrší
248. Identifikačnou značkou skúšobne strelných zbraní a streliva Lieskovec je:
· „L“ v štíte s dvojkrížom na trojvrší
249. Najbežnejším predstaviteľom optických mieridiel je:
· zameriavací ďalekohľad
250. Pre použitie pri výkone práva poľovníctva rozoznávame tieto druhy ďalekohľadov:
· ďalekohľad zameriavací a ďalekohľad pozorovací
251. Ďalekohľad, ako optický prístroj pre priblíženie a zjasnenie vzdialených predmetov, a to ako monokulárny alebo binokulárny, sa skladá z:
· tubusu, objektívu (spravidla 2-šošovkového), okulára (3 i viac šošovkového), zámernej osnovy a prevráteného systému šošoviek, zariadenia pre zaostrovanie a pre výškový, príp. i stranový posuv zámernej osnovy
252. Zameriavací ďalekohľad sa používa:
· bežne u guľovníc a guľobrokových zbraní, menej u malorážok a výnimočne u brokovníc
253. K pozorovaniu zveri v revíri spravidla slúžia:
· triédre alebo pozorovacie ďalekohľady
254. K základným parametrom ďalekohľadu patria tieto technicky odvoditeľné veličiny:
· zväčšenie, svetelnosť, zorné pole a výkonnosť za šera
255. Každý ďalekohľad je označený súčinom dvoch čísel, a to napr. 6 x 30, 7 x 50 a pod., pričom prvé číslo udáva:
· zväčšenie a druhé číslo priemer objektívu v mm
256. Číslo, ktoré udáva koľkokrát je obraz ďalekohľadom pozorovaného cieľa zdanlivo väčší ako bežným okom, alebo tiež koľkokrát ho ďalekohľad približuje, znamená:
· zväčšenie
257. Meradlom jasnosti obrazu ďalekohľadu, ktorá vynikne predovšetkým za nepriaznivých svetelných podmienok, napr. za šera, je:
· svetelnosť
258. Úsek krajiny, ktorý vidíme ďalekohľadom pri pozorovaní určitého predmetu, či cieľa sa nazýva:
· zorné pole
259. Optická mohutnosť, ktorá udáva použiteľnosť ďalekohľadu za šera, sa nazýva:
· výkonnosť
260. Svetelnosť, ako meradlo jasnosti obrazu ďalekohľadu, sa vypočíta podľa vzorca:
· priemer objektívu /zväčšenie a výsledok sa umocní na druhú
261. Výkonnosť za šera, ktorá vyjadruje výkonnosť ďalekohľadu, sa vypočíta podľa vzorca:
· (zväčšenie) ² x svetelnosť a výsledok odmocníme na druhú
262. Zorné pole ako úsek krajiny, ktorý vidíme ďalekohľadom pri pozorovaní určitého predmetu (cieľa), sa udáva:
· najčastejšie v metroch na vzdialenosť 100 metrov u zameriavacích ďalekohľadov a 1000 m u pozorovacích ďalekohľadov (triédrov)
263. Obvyklé zväčšenie zameriavacieho ďalekohľadu poľovníckych guľovníc je:
· 4 až 6 násobné
264. Spojenie zameriavacieho ďalekohľadu so zbraňou tak, aby sa poloha ďalekohľadu nemenila a aby bol tento ľahko snímateľný, zabezpečuje tzv.:
· montáž
265. Podľa spôsobu upevnenia zameriavacieho ďalekohľadu na zbrani sa rozlišujú 2 základné druhy montáží, a to:
· násuvná a klapková
266. Niektoré druhy montáží majú pod zameriavacím ďalekohľadom voľný priehľad umožňujúci použitie mechanických (otvorených) meradiel, a ktorý sa nazýva:
· tunel
267. Balistika ako veda o pohybe strely sa podľa prostredia, v ktorom sa strela pohybuje delí na:
· vnútornú, prechodovú a vonkajšiu
268. Vznietenie a horenie prachovej (hnacej) náplne a rozpínanie (expanzia) plynov vzniknutých z jej horenia sa nazýva:
· vývoj výstrelu
269. Vymrštenie alebo výmet strely z vývrtu hlavne sa označuje ako:
· výstrel
270. Vývoj výstrelu a výstrel, resp. pohyb strely vo vnútri vývrtu hlavne až do okamihu, keď opustí hlaveň, označujeme ako:
· vnútorná balistika
271. Balistiku, zaoberajúcu sa dodatočným účinkom prachových plynov na strelu po jej výletu z ústia hlavne, označujeme ako:
· prechodovú
272. Po vymrštení strely z ústia hlavne na ňu ešte v krátkej vzdialenosti cca 10-20 násobku kalibru pôsobia prudko uvoľnené plyny, ktoré spôsobujú:
· zrýchlenie strely
273. Náhlym nárazom vytekajúcich plynov (po výlete strely z ústia hlavne) na nehybné častice okolitého ovzdušia dochádza k:
· hluku výstrelu
274. Balistiku zaoberajúcu sa pohybom strely mimo hlaveň, ktorá skúma predovšetkým vplyv odporu vzduchu na let strely, označujeme ako:
· vonkajšiu
275. Pri pohybe strely v atmosfére na ňu pôsobí odpor vzduchu, ktorý ju brzdí a zemská tiaž (gravitácia), ktorá spôsobuje jej pokles, čím strela opisuje nesymetrickú krivku, označovanú ako:
· balistická
276. Pohyb strely v úseku od ústia hlavne až k bodu doletu označujeme ako:
· dráha strely
277. Spojnica oka, mieridiel a zamiereného bodu je:
· zámernica
278. Predĺžená os hlavne pri zamierení pred výstrelom je:
· námernica
279. Predĺžená os hlavne v okamihu výstrelu je:
· výstrelnica
280. Bod, na ktorý pred výstrelom zamierujeme, je:
· zámeriavací bod
281. Vzdialenosť od ústia hlavne zbrane k cieľu je:
· vzdialenosť streľby
282. Vzdialenosť od ústia hlavne zbrane k bodu doletu je:
· dostrel
283. Priesečník dráhy strely s úrovňou ústia je:
· bod doletu
284. Výška dráhy strely v určitom mieste jej oblúka meraná kolmo na zámernicu je:
· prevýšenie dráhy strely
285. Najvyšší bod dráhy strely nad úrovňou ústia hlavne je:
· vrchol dráhy strely
286. Vodorovná rovina preložená stredom ústia hlavne je:
· úroveň ústia
287. Uhol zovretý zámernicou a námernicou je:
· zameriavací uhol
288. Uhol zovretý zámernicou a úrovňou ústia je:
· polohový uhol
289. Uhol zovretý námernicou a úrovňou ústia je:
· námer alebo elevačný uhol
290. Uhol zovretý námernicou a výstrelnou rovinou (výstrelnicou) je:
· uhol zdvihu
291. Uhol zovretý výstrelnou rovinou (výstrelnicou) a úrovňou ústia je:
· uhol výstrelu
292. Priesečník dráhy strely s terénom je:
· bod nárazu
293. Stranová odchýlka dráhy letu jednotnej strely, stabilizovanej rotáciou, je:
· derivácia
294. Maximálna účinná vzdialenosť streľby zo zahrdlených brokových zbraní je podľa kalibru (20, 16, 12):
· 35 – 39 m
295. Maximálna účinná vzdialenosť streľby z nezahrdlených brokových zbraní je podľa kalibru (20, 16, 12):
· 27 – 32 m
296. Vzájomné pôsobenie jednotlivých brokov hromadnej strely pri výstrele, ktoré sa nazýva klinovanie, má za následok:
· deformáciu brokov
297. Pohyb palnej zbrane pri výstrele spôsobený tlakom plynov, ktorý zrýchľuje strelu a zároveň rovnakou energiou pôsobí tiež na zbraň v opačnom smere, sa nazýva:
· spätný ráz
298. Nastreľovanie guľovej zbrane:
· si vykonáva každý strelec sám
299. Nástrelná vzdialenosť pre guľové zbrane:
· sa volí podľa druhu zbrane a mieridiel
300. Nástrelná vzdialenosť pre malokalibrovku je:
· 50 m
301. Nástrelná vzdialenosť pre guľovnicu s mechanickými mieridlami je:
· 75 až100 m
302. Nástrelná vzdialenosť pre guľovnicu s optickými mieridlami je:
· 100 až 150 m, výnimočne 200 m
303. Náboje používané pre nastreľovanie guľových zbraní:
· musia byť rovnakej výrobnej série a musia mať rovnaký druh strely
304. Pri nastreľovaní guľových zbraní má byť zamierený obrazec (spravidla čierny kruh) na terčovom liste s takým priemerom v milimetroch, ktorý sa rovná:
· dvojnásobnej vzdialenosti streľby v metroch
305. Najvhodnejšia strelecká poloha pri nastreľovaní guľových zbraní je:
· v sede za stolom s podperou a mäkkou podložkou
306. Pred samotným nastreľovaním guľových zbraní vývrt hlavne:
· vytrieme do sucha a pre lepšie odmastenie vystrelíme prípadne 1 ranu mimo terč
307. Keď pri nastreľovaní guľových zbraní po vystrelení niekoľkých výstrelov (aspoň troch, ale nie rýchlo za sebou) zistíme, že stredný zásah musíme posunúť k zameriavaciemu bodu, zoradíme mechanické mieridlá podľa pravidla:
· „kam puška, tam muška“
308. Maximálny dostrel guľovnice sa v závislosti na jej výkone pohybuje medzi:
· 3500 – 5000 m
309. Maximálny dostrel malorážky sa pohybuje medzi:
· 1500 – 1900 m
310. Zisťovanie krytia (rozptylu) brokovníc používaných pre poľovnícke účely sa vykonáva zásadne na vzdialenosť:
· 35 m
311. Zisťovanie krytia (rozptylu) brokovníc pre športovú streľbu na trappe alebo skeete, sa vykonáva na vzdialenosť:
· 20 m
312. Pre zisťovanie krytia (rozptylu) poľovníckych brokovníc sa používajú náboje s priemerom brokov:
· 3,5 mm
313. Pre zisťovanie krytia (rozptylu) športových brokovníc tzv. skeetárok sa používajú náboje s priemerom brokov :
· 2,0 mm
314. Pre zisťovanie krytia (rozptylu) športových brokovníc tzv. holubárok sa používajú náboje s priemerom brokov :
· 2,5 mm
315. Pri zisťovaní krytia (rozptylu) brokovníc používame terčové listy s týmito rozmermi a parametrami:
· 100 x 100 cm s dvoma sústrednými kruhmi vo vnútri o priemere 75 cm a 37,5 cm, ktoré sú dvoma kolmicami do stredu kružníc rozdelené na 16 polí a stred o priemere 5-7 cm zvýraznený čierne
316. Pri nastreľovaní brokovníc vyhodnocujeme jednotlivé nástrely a zisťujeme výkon brokovnice, ktorý sa označuje ako:
· krytie
317. Pod pojmom nástrel rozumieme:
· kruhový nástrelný terčový list pre nastreľovanie brokových a guľových zbraní s priestrelmi striel po ich dopade
318. Rozoznávame tieto druhy brokových strelníc, využívaných pre výcvik, verejné strelecké súťaže, majstrovstvá a pod. organizované v súlade s platným streleckým poriadkom:
· oblúkové strelište, batéria, vysoká veža a zajac na prieseku
319. Krytie, ako údaj o výkone brokovnice, je uvádzaný v percentách a vypočíta sa podľa vzorca:
· % krytia = počet priestrelov v kruhu o priemere 75 cm x 100/počet brokov v náboji
320. Zhustenie brokových zásahov ku stredu, vyjadrujúci ich sústredenie okolo stredného zásahu brokového zhluku v dôsledku zúženia (zahrdlenia) brokovej hlavne, sa vypočíta podľa vzorca:
· zhustenie = 3 x počet priestrelov vo vnútornom kruhu/ počet priestrelov v medzikruhu
321. Pri streľbe z brokovnice na pohyblivý terč (letiaci či bežiaci) musíme, aby sme ho zasiahli, vizuálne presunúť zamierený bod pred pohybujúci sa terč (cieľ), čo označujeme ako:
· predsadenie
322. Veľkosť predsadenia závisí na týchto faktoroch:
· rýchlosti pohybujúceho sa cieľa, vzdialenosti cieľa od strelca a na rýchlosti strely
323. Oblúkové strelište (OS) má celkom:
· 7 streleckých stanovíšť
324. Strelište - batéria (B) má celkom:
· 5 streleckých stanovíšť a 1 stanovište vyčkávacie pre 6. strelca
325. Strelište - vysoká veža (VV) má celkom:
· 5 streleckých stanovíšť na ploche medzikružia o polomeroch 30 a 35 m a 1 stanovište vyčkávacie
326. Strelište - skeet (S) má celkom:
· 8 streleckých stanovíšť
327. Na oblúkovom strelišti sa podľa platného streleckého poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu strieľajú dvojterče na týchto stanovištiach:
· 1 a 2, 4, 6 a 7
328. Pri streľbe na oblúkovom strelišti sa dvojterče strieľajú v poradí:
· prvý výstrel na terč z bližšej veže a druhý výstrel na terč zo vzdialenejšej (protiľahlej) veže, pričom na dvojterč zo stanovišťa č. 4, ktoré je prostredným stanovišťom, sa prvý výstrel strieľa na terč z vysokej veže a druhý na terč z nízkej veže
329. Pri streľbe na oblúkovom strelišti sú terče vypúšťané:
· v dobe od 0 do 3 sekúnd po povele strelca
330. Pri streľbe na oblúkovom strelišti sa na jednotlivé vypúšťané terče:
· môže vystreliť i druhý výstrel (spravidla v prípade chybenia terča výstrelom prvým)
331. Strelište - vysoká veža (VV), jej veža má výšku od úrovne streleckých stanovíšť po čap katapultu vrhačky:
· 20 m
332. Pri streľbe na strelišti vysoká veža sa na jednotlivé vypúšťané terče:
· môže vystreliť i druhý výstrel (spravidla v prípade chybenia terča výstrelom prvým)
333. Pri streľbe na športovom (nie poľovníckom) skeete sa na jednotlivé vypúšťané terče:
· môže vystreliť len jeden výstrel
334. Pri streľbe na športovom skeete sú terče vypúšťané:
· okamžite po povele strelca
335. Pri streľbe na poľovníckom skeete sa strieľajú dvojterče na týchto stanovištiach:
· 1, 2, 3, 4 (2x), 5, 6, 7
336. Pri streľbe na strelišti zajac na prieseku, má priesek šírku:
· 6 m pre streľbu na dvojterče a 4 m pre streľbu na jednotlivé terče
337. Pri streľbe na strelišti zajac na prieseku je vzdialenosť streľby:
· 35 m
338. Pri streľbe na strelišti zajac na prieseku je terč vypúšťaný:
· najneskôr do 3 sekúnd od povelu strelca
339. Pri streľbe na batérii sú terce vypúšťané:
· okamžite po povele strelca
340. Pri streľbe na oblúkovom strelišti strelec strieľa z:
· poľovníckeho postoja
341. Pri streľbe na batérii strelec strieľa z:
· postoja športového (so zalícením) alebo pohotovostného (bez zalícenia)
342. Na brokových strelištiach - oblúkovom, skeete, batérii, vysokej veži sa strieľa na asfaltové terče tvaru kotúča o priemere / výške / hmotnosti:
· 110 mm (+/- 1 mm) / 25-26 mm / 105 g (+/- 5 g)
343. Na strelišti zajac na prieseku sa strieľa na terč, ktorý je siluetou zajaca v skutočnej veľkosti a je zhotovený z:
· plechu hrúbky 3-4 mm
344. Vzdialenosť streľby na strelišti vysoká veža je:
· 30 – 35 m
345. Vzdialenosť streľby na strelišti batéria je:
· neobmedzená, v rozsahu letu terčov z nastavených vrhačiek
346. Vzdialenosť streľby na oblúkovom strelišti alebo skeete je stanovená hranicami streľby, a to:
· na cca 40 m od veži
347. Vzdialenosť streľby pri výcviku v streľbe z malokalibrovky, resp. u redukovaného guľového trojboja ako súťažnej disciplíny, je:
· 50 m
348. Malokalibrovkou sa strieľa na papierový terč:
· redukovaný, - líšky, srnca, diviaka a kamzíka
349. Poľovníckou guľovnicou sa strieľa na papierový terč s vyobrazením:
· sediacej líšky, srnca, kamzíka a diviaka
350. Vzdialenosť streľby z poľovníckej guľovnice pri súťažných disciplínach je:
· 100 m
351. Zárukou zachovania výkonu, prevádzkovej spoľahlivosti a hodnoty zbrane je:
· pravidelne a správne vykonávané čistenie, konzervovanie a uloženie zbrane
352. Čistením zbrane sa rozumie súhrn úkonov nutných pre:
· zbavenie zbrane všetkých nečistôt, vzniknutých používaním (t.j. predovšetkým streľbou, najmä však splodín horenia prachu z vývrtu hlavne), alebo dlhšou úschovou (spôsobených najmä rozkladom konzervačných látok)
353. Konzerváciou zbrane sa rozumie:
· udržanie vyčistenej zbrane pri aplikácii vhodného konzervačného prostriedku v takom stave, aby nedochádzalo ku znižovaniu jej hodnoty a bola pripravená k poľovníckemu použitiu
354. Údržbou zbrane sa rozumie:
· preskúšanie celkového technického stavu skupín funkčných mechanizmov vykonané odborníkom, pri ktorom sú prehliadnuté, príp. opravené jednotlivé poškodené alebo opotrebované súčasti zbrane
355. Údržbu zbrane vykonáva zásadne:
· odborník – zbrojár, ktorý preskúša celkový technický stav a funkcie mechanizmov zbrane
356. Čistenie zbrane vykonávame:
· čo najskôr po použití, po streľbe
357. Pri podávaní prvej pomoci je najdôležitejšie:
· zachovať životné funkcie, najmä priechodnosť dýchacích ciest a činnosť srdca
358. Do stabilizovanej polohy postihnutého uložíme ak:
· je v bezvedomí, dýcha, dbáme pritom aby mu nezapadol jazyk
359. Človek postihnutý šokom:
· je spravidla bledý, potí sa a často sa dostáva do stavu spánku alebo bezvedomia
360. Prvá pomoc pri strelnom poranení spočíva predovšetkým v:
· zastavení krvácania a kontrole životných funkcií
361. Pri poranení brušnej dutiny sa postihnutému tekutiny:
· nesmú podávať, môžu sa mu len navlhčovať pery
362. Zlomeninu končatiny, otvorenú alebo zatvorenú:
· sa nikdy nesnažíme narovnať len znehybniť
363. Pri podozrení na zlomeninu chrbtice:
· postihnutého nikdy sami nepremiestňujeme, v ležiacej zabezpečíme proti chladu
364. Kliešťovej encefalitíde (zápalu mozgových blán):
· môžeme predchádzať preventívnym očkovaním
365. Prvá pomoc pri podozrení z otravy hubami, ak je postihnutý pri vedomí:
· spočíva v umelom vyvolení zvracania najlepšie pitím teplej vody so soľou